Najslávnejší vlastník krupského panstva

V jeden augustový večer roku 1750 sa v krupskom kaštieli narodil druhý potomok Antona a Anny Brunsvikovým. Od útleho detstva sa mladý Jozef vzdelával doma spolu so svojimi súrodencami. V tom čase bolo zvykom, že o vzdelanie šľachtických detí sa starali skúsení učitelia.

Najslávnejší vlastník krupského panstva

Jozef bol talentované dieťa. Húževnatosť a vytrvalosť ho sprevádzala po celý život. Vo svojich 17 rokoch odchádza z Dolnej Krupej do Pešti študovať právo. Vďaka kvalitnému vzdelaniu a jeho osvietenským názorom mal možnosť pracovať vo vysokých funkciách ako spolupracovník Márie Terézie a Jozefa II. Rodičia boli na svojho druhorodeného syna právom hrdí. 11. mája 1775 dorazil do krupského kaštieľa list, v ktorom sa písalo, že Jej veličenstvo Mária Terézia vymenovala mladého Jozefa Brunsvika za koncipienta. Ba dokonca preskočila aj poradovník, pretože na Jozefa počula len samé chvály aj od kráľovského personálu.

Jozef Brunsvik zastával niekoľko významných funkcií v stoličných a krajinských úradoch. Pôsobil ako radca Uhorskej kráľovskej miesto-držiteľskej rady, sudca sedmipanskej tabule a ako správca kráľovskej pokladnice. V roku 1822 bol županom Novohradskej stolice. Jozef Brunsvik bol nadšeným prívržencom reforiem. Veľmi aktívne pracoval pri administratívnych a právnych reformách štátnej správy a súdnictva. I keď sa zdá, že nemal času nazvyš, vydal niekoľko kníh, ktoré vyšli až v troch jazykoch. Za svoje zásluhy si od panovníkov vyslúžil vyznamenanie Rád sv. Štefana.

Keď mal Jozef Brunsvik 32 rokov vzal si za manželku mladučkú, len 17 ročnú Máriu Annu Majténiovú. Svadba sa konala 20. januára 1782 vo Viedni. I keď gróf trávil veľa času mimo krupského kaštieľa, vždy sa do Dolnej Krupej rád vrátil a načerpal energiu. Do rodiny sa postupne narodili 4 deti. Ak vám niekedy mysľou preblysla otázka - ,,Po kom nesie meno ostrov nachádzajúci sa na jazere pri kaštieli?“, máme pre vás odpoveď. Lujza bola najstaršou dcérou Jozefa Brunsvika, no zomrela v mladom veku a na jej počesť rodičia pomenovali ostrov ako Lujzin ostrov. Po troch rokoch sa manželom narodila dcéra Júlia, po nej v roku 1788 jediný syn August a ako posledná sa v roku 1789 narodila Henrieta. Všetkým svojim deťom zabezpečil gróf prvotriedne vzdelanie. Jeho dcéry sa vydali do vplyvných aristokratických rodín. Rodinu postihla aj druhá veľká tragédia. Bohužiaľ, hlavný dedič a jediný mužský potomok - August zomrel predčasne v roku 1825. Podľa dostupných informácií sa stal obeťou vraždy vo Vatikáne, kde pôsobil ako diplomat.

jozef-brunsvik-de-korompa.jpeg

Gróf Brunsvik patril k najvýraznejším osobnostiam v Uhorsku. Jeho život sprevádza niekoľko historiek, z ktorých zrejme najoriginálnejšia vysvetľuje dôvod, prečo je na grófskom epitafe v krupskom kostole socha leva. „Gróf si zo svojej cesty po Afrike priviezol do Krupej živého leva. Umiestnili ho do klietky zostrojenej špeciálne na tento účel. Osamotený kráľ zvierat po nociach strašne reval. Vtedy mohli obyvatelia obce po prvýkrát počuť a niektorí z nich i vidieť skutočného leva. Cesta po Afrike bola pre grófa zaujímavá a veľmi úspešná. Potulky ho viedli až do južnej Afriky, kde na pobreží doňho a do jeho sprievodu začali domorodé ženy hádzať blato. Gróf na svoje veľké prekvapenie našiel v ňom diamanty. Možno aj preto bol taký bohatý. Priniesol si aj množstvo suvenírov, ktoré obohatili jeho múzeum rarít. A ako sa dostal k originálnemu prírastku svojho zverinca? Leva mu údajne daroval habešský cisár , ktorý mu aj takýmto spôsobom chcel prejaviť svoju pohostinnosť a štedrosť. Jeho africký leví priateľ akoby dodnes svojho pána strážil, zvečnený v mramore na jeho sarkofágu v krupskom kostole.“ jozef-brunsvik-rodinny-erb.jpeg

Pri plnení svojich sudcovských povinností prišlo grófovi nevoľno a tak 20. februára 1827 zomiera. Jeho telesné pozostatky boli so všetkými poctami prevezené do Dolnej Krupej, kde ho 22. februára 1827 pochovali do rodinnej hrobky pod krupským kostolom. Z dobovej tlače je známy nekrológ podpredsedu panskej snemovne grófa Antona Czirákyho, ktorý predniesol smútočnú reč na pohrebe: „Niekoľko dní po poslednom zasadaní sa v našich srdciach rozjatrila hlboká rana. Stratili sme najvyššieho sudcu našej krajiny a márne sa rozhliadame po tejto významnej opore našej vlasti. Bol to človek, v ktorom viera a cnosti, statočnosť, zrelé rady, horlenie za pravdu, vernosť panovníkovi a vlasti, čistá láska k starobylej ústave, múdre vedenie, dôkladná erudovanosť a samozrejmá skromnosť ako žiariace a smer udávajúce hviezdy svietili vyše polstoročia po celom Uhorsku.“

epitaf-grof-jozef-brunvsik.jpeg

Za cenné informácie a fotografie ďakujeme Stankovi Petrášovi.

Späť na články

Vplyv šľachtických rodov na formovanie kultúrneho dedičstva

V dňoch 15. – 16. novembra sa bude konať medzinárodná odborná konferencia na tému Vplyv šľachtických rodov na formovanie kultúrneho dedičstva, ako jedna z aktivít projektu cezhraničnej spolupráce TREASURES v rámci programu Interreg V-A SK-AT.

Kaštieľsky denník 1.4.2022

Oslavujeme prvé výročie. Presne 1.apríla 2021 sme vytvorili náš prvý Kaštieľsky denník. Vtedy sme ešte nevedeli, či budeme uverejňovať naše zápisky pravidelne a či o to vôbec bude záujem. Pozitívne ohlasy a množstvo článkov, ktoré vznikli na základe nášho denníka nás však presvedčilo, že v tejto milej povinnosti budeme pokračovať aj naďalej.

Prihláška na medzinárodnú konferenciu

Prvá medzinárodná konferencia s názvom Vplyv šľachtických rodov na formovanie kultúrneho dedičstva, sa v našom krupskom kaštieli uskutoční budúci rok v novembri. My nenechávame nič na náhodu a na každý detail myslíme v predstihu. Máte záujem o aktívnu účasť na pripravovanej konferencii?

Cookies

Pre správnu funkčnosť stránky, používame cookies súbory.

Taktiež používame dodatočné súbory cookies pre analýzu správania užívateľa (Google Analytics), akceptovaním súhlasíte s ich používaním.